Dopyt po zlate
Dopyt oficiálneho sektora
Čo sa týka dopytu oficiálneho sektora po zlate, ten bol v posledných rokoch skôr negatívny, zásoby zlata centrálnych bánk zaznamenávali na ročnej báze skôr mierny pokles. Centrálne banky mnohých krajín totiž považovali držbu zlata v porovnaní s inými aktívami (devízovými rezervami) za menej efektívnu. Situácia sa obrátila až v roku 2008, odkedy každý rok vlády zlato nakupujú. V rokoch 2008 – 2012 vlády nakúpili viac ako 1 000 ton zlata, čo je ekvivalent viac ako tretiny ročnej baníckej produkcie. Aj v roku 2013 tento trend pokračoval, vlády za tri kvartály roku 2013 nakúpil ďalších 300 ton zlata.
Najväčší význam v súčasnosti má zlato pre centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín s prebytkom obchodnej bilancie. Krajiny ako Čína, India, Brazília, Rusko a iné menšie ekonomiky sa nákupom zlata snažia znížiť svoju závislosť od hlavných svetových mien (predovšetkým od USD) nákupom zlata. Vďaka pozitívnej obchodnej bilancie, ktorá je dôsledkom vyšších exportov v porovnaní s importmi, sa týmto krajinám v štátnych rezervách hromadia devízové rezervy. Nákupom zlata za ne sa týmto krajinám znižuje devízové riziko a teda aj závislosť od vývoja devízových kurzov. S tým súvisí aj ich nižší podiel zlata na devízových rezervách. Ak sme spomínali v článku o zlatých rezervách, že najviac zlata držia USA a Európa, kde podiel zlata na devízových rezervách často presahuje 70%. Avšak ekonomiky Číny, Indie či Brazílie, ktoré sa veľkosťou rovnajú alebo aj prevyšujú veľkosť veľkých ekonomík eurozóny, majú podiel zlata na devízových rezervách na úrovni 1% (Brazília) – 10% (India). Centrálne banky týchto krajín (hlavne Číny) sa netaja tým, že zlato chcú skupovať a dopĺňať svoje rezervy. Čína patrí medzi najväčších producentov zlata na svete, ale nevyvezie ani uncu. Naopak – patrí medzi najväčších importérov. Za posledné dva roky doviezla 2 000 ton zlata, čo je ekvivalent dvoch tretín ročnej baníckej produkcie.
Dopyt šperkárskeho priemyslu
Šperkársky priemysel sa na celkovom dopyte po fyzickom zlate podieľa najvýraznejšie. V posledných rokoch sa dopyt po fyzickom zlate podieľal približne 50% (2013), čo je pokles z úrovní 60 – 70 % na celkovom dopyte po fyzickom zlate (2002).
Medzi najväčších dovozcov zlata patria krajiny ako India, Čína a Turecko. Ďalej veľmi výrazný dopyt po zlate je pozorovateľný aj v najrozvinutejších ekonomikách sveta, kde sú šperky kupované ľuďmi ako luxusné statky. V krajinách ako India a Turecko má zlato veľmi významné postavenie aj v samotnej kultúre týchto krajín, a tak dopyt týchto krajín po zlate je ovplyvňovaný aj inými faktormi ako otázkou bohatstva.
Dopyt priemyselného sektora
V priemysle sa zlato využíva predovšetkým v elektrotechnickom priemysle a v zdravotníctve. V posledných rokoch sa dopyt priemyselného sektoru pohyboval na úrovni približne 300 – 400 ton ročne za poslednú dekádu. Vzhľadom na rastúci celkový dopyt po zlate tak klesol podiel priemyslu na dopyte z 12% v roku 2000 na približne 10% v roku 2013. Zlato sa v priemysle využíva predovšetkým vďaka jeho veľmi dobrým fyzickým vlastnostiam – vysoká vodivosť a odolnosť voči korózii. V zdravotníctve sa zlato využíva predovšetkým v zubárstve. Dopyt zubárstva sa spája s priemyslom, takže tých 10 – 12% je už vrátane zubárstva. Zlato má však okrem týchto využití v priemysle vďaka skvelým fyzickým vlastnostiam aj rôzne iné využitia a vo všeobecnosti možno povedať, že sa využíva v mnohých sektoroch ekonomiky.
Investičný dopyt
V posledných rokoch sa zlato stalo veľmi populárne aj z hľadiska investície. Hlavnú úlohu pritom zohrali inovácie trhov, ktoré urobili zlato dostupné aj drobným investorom. V súčasnosti je možné do zlata či už priamo, alebo nepriamo investovať prostredníctvom rôznych produktov, ako napríklad prostredníctvom komoditných ETF fondov, akcií ťažobných spoločností, či rôznych derivátov, ako napríklad opcií, Futures kontraktov, CFD kontraktov a pod.. V posledných rokoch si obrovskú popularitu medzi drobnými investormi získali predovšetkým komoditné ETF fondy, pri ktorých investor získava podiel v tomto fonde. Jedná sa o investíciu podobnú investícii do podielového fondu, avšak ETF podiel je obchodovaný na burze, a tak má investor možnosť s týmto podielom voľne obchodovať. Vstup do pozície a výstup z nej je teda tak jednoduchý ako v prípade akcií, čo je pre investorov hlavnou výhodou. Zároveň je výhodou aj nízka kapitálová náročnosť na takúto formu investície. Investor má tak umožnené svoje voľné finančné prostriedky aj lepšie diverzifikovať. Práve dopyt a predaj ETF fondov zohral výraznú úlohu v raste ceny zlata do roku 2011 a bol aj za silným prepadom v roku 2013. ETF fondy tu pred 10 rokmi neboli a dnes tvoria 8% dopytu po zlate. V roku 2009 to bolo dokonca 19% dopytu po fyzickom zlate.
Svoju úlohu zohráva aj dopyt po zlatých minciach, čo je jediná zložka dopytu po zlate, ktorá dnes tvorí vyšší dopyt ako pred krízou. Kým v roku 2007 tvoril dopyt po zlatých minciach a tehličkách 450 ton, dnes (posledné dáta World gold council z roku 2013) je to viac ako 1 000 ton.
Autor: Tomáš Mikulík, TRIM Broker
Dátum vytvorenia: 27.02.10 18:56
Upozornenie: Vstupom na internetové stránky spoločnosti TRIM Broker, s.r.o. (IČO: 35 867 302, Jarošova 1, Bratislava, Slovenská republika), ďalej len "spoločnosť", súhlasíte s podmienkami používania webových stránok spoločnosti. Obchodovanie a investovanie na finančnom trhu je rizikové a nie je vhodné pre každého. Zvážte preto možné dopady a riziká takýchto činností ešte pred tým, než začnete obchodovať. S obchodovaním na finančnom trhu sa spája riziko možných strát. Spoločnosť vykonáva činnosť samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu, ktorá sa týka výhradne len prevoditeľných cenných papierov, dlhopisov a prevoditeľných cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania. Spoločnosť nezodpovedá za správnosť a úplnosť údajov a informácií tu zverejnených. Informácie tu uvádzané neposkytujú daňové, právne a ani investičné poradenstvo, neposkytujú žiadnu záruku alebo tvrdenie, že by bolo na ich základe možné profitovať alebo limitovať potenciálne straty. Spoločnosť nenesie zodpovednosť za žiadne straty spôsobené užívaním informácií vypracovaných, zverejňovaných alebo ďalej rozširovaných spoločnosťou na svojej internetovej stránke. Viac v upozornení na riziká. TRIM Broker, a.s. je registrovaným finančným sprostredkovateľom v sektore kapitálového trhu v Registri finančných agentov Národnej banky Slovenska pod číslom 112504. Viac v právnom vyhlásení. Services of company TRIM Broker, a.s. are not solicited to US customers.