Výnosová krivka

Štát vydáva rôzne dlhopisy s rôznou splatnosťou. Táto splatnosť môže byť iba pár mesiacov, vtedy sa však tieto cenné papiere nazývajú pokladničné poukážky. Tie majú väčšinou splatnosť do jedného roka. Splatnosť dlhopisov je však rôzna, často sa emitujú 3-ročné, 5-ročné, 10-ročné, 15-ročné alebo 30-ročné dlhopisy.

Vo všeobecnosti platí, že čím je splatnosť dlhopisu väčšia, tým vyšší výnos investori požadujú. Predsa čím na dlhšiu dobu peniaze niekomu požičiame, tým chceme od neho vyšší výnos. Výnosová krivka, čiže sumár toho, aký výnos majú dlhopisy rôznych splatností je väčšinou rastúca a konvexná. Môže sa však stať, že v prípade zlého vývoja ekonomiky sa výnosová krivka zmení na reverznú. Reverzná výnosová krivka je však v súčasnosti anomáliou poukazujúcou na vysokú pravdepodobnosť krachu štátu.

Vidíme, že Nemecko si dokáže požičiavať na trhu veľmi lacno a aj na dobu 30 rokov si požičia za menej ako 5%. Až do jedného roka sú platené úroky minimálne a pokladničné poukážky môže Nemecko emitovať za menej ako 1% úrok.

Na druhej strane si Grécko vždy požičiava s vyššou sadzbou ako Nemecko, hovoríme tak o rizikovej prirážke. Čo je pre Grécko horšie, dvojročné dlhopisy dosahujú výnos cez 15%. Znamená to, že investori takmer neveria, že Grécko dokáže splácať svoje záväzky za horizont dvoch rokov. Táto situácia ukazuje, že investori očakávajú krach krajiny do dvoch rokov.

Štát však bežne stojí pre dilemou – buď si bude požičiavať peniaze na dlhšie obdobie avšak drahšie, alebo sa bude financovať emitovaním dlhopisov s krátkou splatnosťou, ktoré sú lacnejšie. Takto dokáže štát krátkodobo výrazne ušetriť. Tu však hrozí problém, že s prípadnou stratou dôvery investorov sa nedokáže na trhu prefinancovať alebo s rastom úrokových sadzieb môžu jeho krátkodobé výdavky prudko narásť.