Cena dlhopisu

Celý čas sme hovorili o výnosoch dlhopisov, ale nespomenuli sme oveľa zásadnejšiu vec – cenu dlhopisu. Dlhopis je cenný papier a preto má svoju cenu. Táto cena však na rozdiel od bežného názoru nie je fixná a hýbe sa dolu alebo hore v závislosti od dopytu alebo ponuky investorov.

Predstavme si, že sme nakúpili dlhopis v hodnote 1 mil. euro a výnosom 3%. Každý rok tak budeme dostávať od štátu úrok 3% a tým pádom máme pocit, že na dlhopise nemôžeme prerobiť. Avšak nie je to tak. Skutočne, pokiaľ budeme dlhopis držať až do dátum splatnosti, tak na jeho konci dostaneme istinu ako aj posledný ročný kupón. Avšak pokiaľ by sme dlhopis chceli na trhu predať pred jeho splatnosťou, tak jeho cena takmer nikdy nebude 1 mil., ale bude vyššia alebo nižšia. Na dlhopise tak prerobíme, alebo zarobíme. Vysvetlime si dôvod.

Náš dlhopis sme v máji nakúpili s úrokom 3%. Júnová aukcia dlhopisov však dopadne pre štát horšie a výnos porastie na 4%. Tým pádom všetci, ktorí dlhopis nakúpili v júni majú vyšší výnos až o 1%. Vidíme, že za naše peniaze momentálne dostávame menej ako by sme dostali na poslednej aukcií. Môžeme sa preto rozhodnúť náš dlhopis predať a za peniaze vstúpiť do ďalšej aukcie dlhopisov a očakávať, že dostaneme výnos 4%.  

Ak podobne rozmýšľa viacero investorov tak svoje staré dlhopisy vypredávajú a ich cena klesá, keďže dopyt po menej výnosných dlhopisoch je malý a naopak ich ponuka je veľká. Dlhopis sa tak predáva za menej ako je jeho nominálna hodnota. Preto všetci tí, ktorí držia takéto dlhopisy dosahujú straty, a to aj napriek faktu, že na konci splatnosti dostanú svoj nominál ako aj úrok. Jednoducho existuje iné lepšie využitie peňazí, na ktorom by zarobili viac.

Výnos a cena dlhopisu

Vidíme, že existuje inverzný vzťah medzi cenou dlhopisu a jeho výnosom. Ak výnos rastie, tak cena dlhopisu klesá a pokiaľ výnos na dlhopisoch klesá, tak jeho cena rastie.

Investori a dlhopisy

Práve uvedený inverzný vzťah je dôvod, prečo aj v prípade, že štát neskrachuje a svoje dlhopisy vyplatí, tak držitelia dlhopisov môžu dosiahnuť obrovské straty. A to najmä v prípade, že sa potrebujú dlhopisov z nejakého dôvodu zbaviť.
 
Najväčší držitelia dlhopisov sú fondy a finančné inštitúcie a tým pokles úrokových sadzieb veľmi vyhovuje. Úrokové sadzby z dôvodu expanzívnej monetárnej politiky klesajú už takmer 30 rokov, kedy po inflačných 70. rokoch dosahovali viac ako 10%. Počas tohto dlhého obdobia všetci, ktorí vlastnili dlhopisy zarábali, keďže ich cena neprestajne rástla.

Dnes sú však úrokové sadzby takmer na nule. Znamená to, že úroky môžu ísť iba hore. V prípade rastu úrokových sadzieb tak držitelia dlhopisov dosiahnu obrovské straty. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa monetárna politika nebude v čase krízy príliš rýchlo sprísňovať.